Ubytovanie v blízkosti Národné divadlo Praha 1

Národné divadlo (Národní divadlo)

Národné divadlo (čes. Národní divadlo) v Prahe je divadlo v Českej republike. Novorenesančná budova divadla od Josefa Zítka je jednou z najvýznamnejších stavieb v krajine z hľadiska národnokultúrneho, historického a rovnako u hľadiska čisto architektonického.

Návrhy

O výstavbe kamenného divadla začali českí vlastenci uvažovať už v roku 1844 na svojich poradách v Prahe. Začiatok stavby bol realizovaný najprv žiadosťou o „privilégium na výstavbu, zriadenie, vydržiavanie a riadenie“ samostatného českého divadla, ktorú stavovskému výboru českého snemu 29. januára 1845 predložil František Palacký. Privilégium bolo udelené už v apríli 1845. Ale až o šesť rokov – v apríli 1851 – vydal medzitým ustanovený Zbor pre zriadenie českého národného divadla v Prahe prvé verejné vyhlásenie na začatie zbierok. Národná zbierka však nebola jediným zdrojom financovania stavby Národného divadla, dostatok prostriedkov poskytol štát, výstavu začatia výstavby navštívil aj cisár František Jozef I. a pri tejto príležitosti venoval prvý osobný príspevok vo výške 5 tisíc zlatých a neskôr venoval ďalších 13 tisíc. Zemský výbor kráľovstva Českého uvoľnil 14 700 zlatých, české vlastenky usporiadali na Žofíne bazár, ktorého výťažok bol skoro 6 tisíc zlatých, členovia cisárskej rodiny (26 tisíc), ruský cár, česká šľachta, z ktorej významnejších boli knieža Lobkovicz (6 tisíc zlatých), grófska rodina Chotkova (viac ako 4 a pol tisíca), Kolowrat-Krakovský (4 tisíce), objavujú sa mená Schwarzenbergovcov, Kinských, Černínov, Nosticovcov, Harrachovcov a ďalších).

Dočasné divadlo

V roku 1853 bol zakúpený pozemok a zahájená stavba Dočasného divadla (Prozatimní divaldo), ktoré bolo otvorené po desiatkach rokov v roku 1862. Po otvorení Národného divadla boli obidve budovy spojené v jednu. Dnes sa tu nachádzajú šatne a zázemie technického personálu.

Stavba a výzdoba

Stavba Národného divadla trvala úmerne dlho k monumentálnosti budovy aj ku komplikáciám, ktoré spôsobovali zvýšené náklady na budovu v priebehu výstavby. Zítkov projekt uskutočňoval staviteľ František Havel, od roku 1874. Sochári Uzel a Wildt. Stavba bola z domácich materiálov a domácimi silami[chýba zdroj]. Výstavba bola rozdelená do etáp: 16. mája 1868 bol počas veľkej slávnosti položený základný kameň, 1869 bola zriadená stavebná kancelária pri Žofíne, 1870 bola stavba v úrovni Ferdinandovej triedy.

Roku 1865 skupina okolo Sladkovského, Tyrša, Nerudy a Hálka vyzvala tridsaťtriročného profesora pozemného staviteľstva na ČVUT, architekta Josefa Zítka, aby vypracoval návrh Národného divadla. Ten potom zvíťazil v dodatočnom konkurzu a roku 1867 začali práce na stavenisku.

Josefom Schulzom, Zítkovým nasledovníkom, upravená budova Dočasného divadla tvorí zadný trakt (javisko) Národného divadla. Na jeho iniciatívu bol do stavby zahrnutý aj nájomný dom dr. Poláka (za náležité odškodnenie[chýba zdroj]). Tieto tri objekty sú jasne „čitateľné“ v siluete komplexu.

Národné divadlo malo byť postavené proti Pražskému hradu.

16. mája 1868 bol v Dočasnom divadle slávnostne položený základný kameň, premiérou Smetanovej opery Dalibor.

Do konca roku 1868 boli postavené základy a roku 1877 bola postavená strecha. V roku 1873 súčasne prebiehali súťaže na výzdobu budovy, ktorých scenár vypracovala zvláštna komisia pod vedením Sladkovského: téma bola jednak v duchu novorenesančnej koncepcie budovy klasická, jednak sa inšpirovala dobovým nadšením pre slovanskú mytológiu a pre deje rukopisov (královodvorský a zelenohorský) – obidve tieto koncepcie, vychádzajúce z mánesovskej maľby a spojené so súdobou romantickou krajinomaľbou (rovnako nadväzujúcou tematicky na české dejiny), dali ideový základ výtvarnému prejavu, ktorý sa dnes označuje ako umenie generácie Národného divadla. Na výtvarnej výzdobe divadla sa podieľali hlavne Bohuslav Schnirch, Mikoláš Aleš, František Ženíšek, Josef Václav Myslbek, Václav Brožík a Julius Mařák.

Národné divadlo bolo prvýkrát otvorené 11. júna 1881 na počesť návštevy korunného princa Rudolfa premiérou Smetanovej opery Libuše, skomponovanej začiatkom sedemdesiatych rokov pre tuto príležitosť. Prvým riaditeľom divadla bol menovaný operný spevák a pedagóg Jan Nepomuk Maýr. Odohralo sa v ňom ešte jej ďalších jedenásť predstavení, než bola budova uzavretá pre dokončovacie práce. Uprostred nich, 12. augusta 1881, došlo k požiaru, ktorý zničil medenú kupolu, hľadiska, oponu od Františka Ženíška aj javisko divadla.

Požiar bol chápaný ako „celonárodná katastrofa“ a vyvolal obrovské odhodlanie pre nové zbierky: za 47 dní bol vyzbieraný milión zlatých. Na zbierku prispelo celkom 45% ľudí z Prahy. Budovu po požiari dokončil prof. arch. Josef Schulz. Obnovené divadlo bolo otvorené 18. novembra 1883 opäť predstavením Smetanovej Libuše. Divadlo malo aj nového riaditeľa, spisovateľa Františka Adolfa Šuberta.

Základný kameň

Pôvodne mal byť dovezený základný kameň iba z hory Říp, boli však dodané kamene aj z nasledujúcich miest: Blaník, Radhošť, Vyšehrad (skala), Hostýn, Žižkov, Svatobor u Sušice, Branka na Dobeníně u Náchoda, Boubín, Zlatý kůň u Tmaně (Červený lom), Trocnov, Prácheň u Horažďovic, Čerchov, Buchlov, Lipník, Helfštýn, Doudleby, zrúcanina Podlažického kláštora u Chrasti, Záhlinice. Z Podivína navyše bola dodaná tehla vyrobená z hliny a vody zo studne pri ktorej krstil sv. Cyril.

Prvý kameň prišiel z Radhoště 5. mája 1868, z Řípu a Žižkova 11. mája, z Blaníku 13. mája. Dňa 16. mája sa konala verejná slávnosť podkladania základného kameňa (skôr kameňov) s veľkou účasťou – odhaduje sa prítomnosť približne 100 až 150 tisíc ľudí. Okrem základnýích kameňov boylo tiež slávnostne uložené púuzdro s prsťou z plavského mohylníka, jedného z najrozsiahlejších predkresťanských pohrebísk v Čechách. Večernej slávnostnej premiéry opery Libuše sa zúčastnili iba vybraní hostia.

Strešná konštrukcia bola pokrytá bridlicou.

Rekonštrukcia

V 70. rokoch 20. storočia bol stav Národného divadla v zlom stave, a tak bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia. Bola opravená pôvodná budova, zvýšený sklon podlahy, vybudované fajčiarne, zabudované vetranie, znížený počet sedadiel (986 celkom miest) a variabilné javisko. Bol zmenšený aj Voršilský kláštor a na zabranej ploche vznikli nové budovy, pomenované ako Nová scéna ND.

Budova

Divadlo je vysoké 26 m. Má dobrú akustiku a počuteľnosť aj v najvrchnejších poschodiach. Nad hľadiskom visí dve tony ťažký luster so šírkou 3 metre a dĺžkou 5,5 metrov, ktorý má 260 lampičiek. Opravuje sa v podkrovnom priestore, kam sa podľa potreby vysunie. Medzi javiskom a hľadiskom sú 3 opony. Železná opona pre prípad požiaru, druhá opona namaľovaná Vojtěchom Hynaisom oslavuje obetavosť českého národa pri budovaní Národného divadla a tretia opona je červená, zamatová a rozťahuje sa ručne. Nad oponami možno spozorovať nápis „Národ sobě“, ktorý vystihuje spolu s Hynaisovou oponou občanov, ktorí darovali peniaze na výstavbu budovy. Nad oponou sa nachádza aj plastická Štyrchova figurálna zbierka. V divadle sa nachádzajú aj organ. Vo foyeri na prvom balkóne sa nachádzajú maľby Mikoláša Aleša a Františka Ženíška. Vo foyeri aj v iných priestoroch divadla sú umiestnené busty osobností, ktoré sa mimoriadne zaslúžili o divadlo. Sú tu aj 3 stropné maľby. Jedna zobrazuje zlatý vek, druhá úpadok a tretia znovuvzkriesenie.

Umelecké súbory

V divadle pôsobia tri rôzne umelecké súbory: Činohra Národného divadla, Balet Národného divadla a Opera Národného divadla.