Ubytovanie v blízkosti Pražský orloj Praha 1

Pražský orloj

Staromestský orloj alebo Pražský orloj je stredoveký orloj umiestnený na južnej strane veže Staromestskej radnice v Prahe. Orloj je prvýkrát doložený v listine z 9. októbra 1410, odvtedy uplynulo práve 603 rokov a 349 dní.

Orloju uprostred dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna tabuľa. Na astronomickom ciferníku, odvodenom od astrolábu, možno prečítať rôzne časy, astronomický cyklus, polohu Slnka a ktorým súhvezdím zvieratníka práve prechádza, polohu Mesiaca nad alebo pod horizontom, jeho fázami a postavenia vzhľadom na Slnko. Z kalendárnej tabule možno odpočítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa pohybujú apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami.

Pohon orloja, hodín, astrolábu, kalendárnej tabule, apoštolov a sprievodných pohybov sôch je zaistený mechanickým hodinovým strojom, ktorý v priebehu času prešiel niekoľkými úpravami a zlepšeniami.

Už v roku 1402 je zmienka o hodinách na veži. V roku 1410 tu bol hodinárom Mikulášom z Kadaně pravdepodobne v spolupráci s astronómom Jánom Ondřejovým (Jan Ondřejov nazývaný Šindel, lat. Iohannes Andreae dictus Sindel) postavený súčasný orloj. Približne v roku 1470 bola doplnená architektonická a sochárska výzdoba a v roku 1490 orloj upravil hodinár, majster (čo v staročeštine znamená aj remeselník) Hanuš. V druhej polovici 16. storočia upravil a zdokonalil Staromestský orloj Jan Táborský z Klokotské Hory. Ďalšie opravy boli prevedené v priebehu 17. a 19. storočia. Pri veľkej oprave v rokoch 1865 až 1866 bola tiež osadená nová kalendárna tabuľa od Josefa Mánesa so symbolmi zverokruhu, mesiaca a so znakom Starého Mesta pražského. 8. mája 1945, na konci 2. svetovej vojny počas Pražského povstania bol orloj značne zničený a jeho obnovenie si vyžiadalo celkovú rekonštrukciu.

Staromestský orloj je zrejme najlepšie zachovaný stredoveký orloj vôbec. Je jedným z najznámejších turistických objektov Prahy a je súčasťou historického centra, ktoré je zapísané na zozname kultúrnych pamiatok UNESCO v ČR.

Dejiny

Budova

V roku 1338 udelil Ján Luxemburský povolenie staromestským mešťanom, aby si zriadili radnicu, a to v patrícijskom dome Wolflina od Kamene. Z východnej strany domu bola potom na starších základoch začatá stavba veže na ktorú boli v roku 1402 umiestnené hodiny a neskôr, v roku 1409 aj zvon. Vo veži je tiež kaplnka, vysvätená v roku 1381, a v rokoch 1805 až 1807 bol dostavaný aj ochodza veže. Pôvodný hodinový stroj zrejme pochádza už z dôb Karla IV., ktorý pre Prahu nechal zostaviť u hodinára-horologistu Martina. Na orloji neskôr pracovali Jan, Albert a Mikuláš z Kadane, ktorého dielo môže byť označené ako vznik orloja dnešných dní.

Orloj

Najstaršou časťou orloja je mechanický hodinový stroj a astronomický číselník, ktoré vytvoril v roku 1410 hodinár Mikuláš z Kadane, pravdepodobne podľa návrhu Majstra Jana Šindela, profesora filozofie, matematiky, astronómie a rektora pražskej univerzity. Inšpiráciou pre pražský orloj mohol byť starší orloj, postavený v Padove v roku 1344, prípadne aj ďalšie európske orloje. Sochárska výzdoba bezprostredne okolo ciferníka orloja pochádza z dielní stavebnej huty Petra Parléřa, ktorá stavala aj susednú kaplnku a v Čechách pôsobila až do husitských vojen. Okolitá bohatá sochárska výzdoba pochádza až z doby Vladislava II. koncom 15. storočia.

Dlho sa mylne predpokladalo, že orloj vytvoril v roku 1490 hodinár Jan Růže (nazývaný tiež aj majster Hanuš) so svojím pomocníkom Jakubom Čechom. Podľa povesti bol Hanuš nakoniec oslepený, aby už nikdy nemohol postaviť podobné hodiny. Tento omyl je dôsledkom nesprávnej interpretácie záznamov z doby, keď ich spravoval Jan Táborský z Klokotské Hory. Omyl neskôr vyvrátil až Zdeněk Horský. V roku 1962 sa totiž objavila orlojnická kniha s opisom nemeckej listiny z roku 1410, v ktorej radnica ďakuje Mikulášovi z Kadane za dobrú prácu (na rozdiel od jeho predchodcu), orloj stručne ale presne popisuje a za odmenu dáva hodinárovi dom a veľký ročný plat. Predpoklad o autorstve majstra Hanuša zrejme súvisí s prestavbou Staromestskej radnice v rokoch 1470 až 1473, úpravami a zmenami, ktoré majster Hanuš na orloji previedol.

V priebehu storočí sa orloj mnohokrát zastavil a bol niekoľkokrát opravovaný. Pravdepodobne v roku 1629 alebo 1659 bol k orloju prenesený aj stredoveký bicí stroj z veže a pridané drevené sošky. Postupom doby záujem o orloj upadal, prestal ľudí zaujímať. V 18. storočí bol v kritickom stave a pražský magistrát uvažoval o predaji orloja do starého železa. O jeho záchranu sa zaslúžil český vlastenec a meteorológ, profesor Karlovej univerzity Antonín Strnad, ktorý chápal jeho historickú hodnotu a usiloval sa o jeho opravu. Po dlhšom úsilí sa mu podarilo presvedčiť radu magistrátu a neskôr aj celý magistrát k uvoľneniu finančnej sumy potrebnej pre rekonštrukciu. Za Strnadovho odborného dohľadu bola prevedená oprava za 793 zlatých v rokoch 1787 až 1791 hodinárom Šimonom Landspergerom. O niečo neskôr zrejme pribudli aj figúrky apoštolov. V priebehu ďalšej veľkej opravy v rokoch 1865 až 1866 boli uvedené do chodu aj astronomické funkcie a pridaná ozvučená soška kohúta. Pôvodný pohon a krok stroja bol nahradený ďaleko dokonalejším, takže orloj začal ukazovať presný čas. Ďalšia oprava a rekonštrukcia orloja bola dokončená v roku 1912, keď bola do steny vedľa orloja zasadená pamätná tabuľa (s mylne uvedeným autorstvom).

Počas Pražského povstania v posledných dňoch druhej svetovej vojny bol orloj 8. mája 1945 ťažko poškodený pri požiari staromestskej radnice, a bol zasiahnutý delostreleckým granátom. Našťastie tehlová obmurovka ochránila stroj pred väčším poškodením, zhorela však drevená konštrukcia, na nej stál, aj mechanizmus s apoštolmi. Škoda sa tak zdala nenapraviteľná a uvažovalo sa o náhrade orloja moderným strojom. Po veľkom úsilí hlavne bratov Veseckých bol opravený orloj uvedený do chodu v roku 1948. Naposledy bol orloj rekonštruovaný na jeseň v roku 2005, keď došlo k reštaurovaniu sôch a spodného kruhu od Josefa Mánesa. Drevené sochy boli zakryté sieťou proti holubom.

Odčítanie času na orloji

Dvadsaťštyrovník – staročeský čas

Dvadsaťštyrovník je po staročeskom (alebo tiež talianskom) spôsobe rozdelený na 24 hodín a po obvode označený arabskými číslicami gotického tvaru na samostatnom medzikruží. Medzikružie leží na vonkajšom okraji hlavného ciferníka s čiernym podkladom a z pozláteným písmom. K odčítaniu času na ciferníku slúžia dva pohyby. Koľko je hodín ukazuje zlatá ruka na dvadsaťštyrovníku, ktorý sa však počas roka tiež natáča. Staročeský deň totiž začínal západom Slnka (ako dodnes napríklad v židovské liturgii), čo konštruktéri orloja vyriešili natočením ciferníka v rozmedzí 60° v priebehu roka. Časový údaj na ciferníku tak závisí na ročnej dobe (v lete dlhý deň, v zime krátky deň). 24 hodín je teda v najdlhší deň roka odbíjaný v 8 hodín (SEČ) večer, pri rovnodennosti v 6 hodín večer a v najkratší deň v roku o 4. hodine odpoludnia. Staročeský čas tak udáva počet hodín, ktoré uplynuli od posledného západu Slnka.

Slnko a zlatá ruka

Zlatá ruka je hlavný ukazovateľ orloja a obehne kruh za 24 hodín. Zasahuje cez celý priemer ciferníka, až po kývavú stupnicu dvadsaťštyrovníka, kde ukazuje staročeský čas. Zároveň ukazuje občiansky (skôr tiež „nemecký“) čas, v ktorom deň začína o polnoci a má 2 × 12 hodín. Ciferník je označený rímskymi číslicami I až XII, čo bolo v stredoveku a dlho aj v novoveku obvyklé. Horná dvanástka v modrom poli znamená poludnie, dolná dvanástka v čiernom poli polnoc. Pretože pohyblivé časti ciferníka môžu číslice prekrývať, je hlavná ručička pretiahnutá aj k opačnému okraju ciferníka so zhodnými číslami. Používanie nemeckého času v českých zemiach zaviedol cisár Ferdinand I. v roku 1547.

Pozlátené krivky

12 pozlátených kriviek v modrom poli, ktoré sa oblúkom zbiehajú od obvodu k strede a sú popísané čiernymi arabskými číslicami označujúce hodiny babylonské alebo tiež planétne. Delia deň od východu po západ Slnka na 12 rovnakých dielov, ktoré sú preto v priebehu roka rôzne dlhé. Pomocou nich bolo možné určiť planétu k dňu narodenia a pôvodne bola na orloji umiestnená aj planétna tabuľka v mieste, kde je teraz kohút. Krivky pretínajú tri sústredné kružnice, ktoré predstavujú obratníky Raka, Kozorožca a rovník. Takéto delenie dňa, teda počítanie hodín po východe Slnka používali Babylončania, Egypťania, Gréci, Rimania a ďalšie národy.

Vnútorný číselník

Vnútorný číselník zobrazuje XII. hodinu hore, XXIV. dole a VI. respektíve XVIII. hodinu vľavo a vpravo.

Hviezda – hviezdny čas

Hviezdny čas (tiež siderický) ukazuje zlatá hviezdička na ručičke, s ktorou je pevne spojený aj zvieratník. Hviezdny čas, používaný v astronómií ale aj v astrológii, sa odvodzuje od polohy „stálic“, vzdialených hviezd na oblohe. Hviezdny deň je oproti slnečnému asi o 4 minúty kratší. Rozdiel je spôsobený tým, že sa Zem pri jednej otočke voči hviezdam posunie po svojej dráhe okolo Slnka a Slnko už tiež nie je v rovnakej polohe na oblohe ako na počiatku hviezdneho dňa. V priebehu jedného roka činí tento rozdiel celý jeden deň. Hviezdny čas udáva, koľko hodín a minút uplynulo od posledného prechodu jarného bodu poludníkom. Hviezdny čas sa odčíta z rímskych číslic. Po 23. septembri sa k odpočítanému času pripočíta 12 hodín, pretože od 21. marca uplynulo pol roka.

Stredoeurópsky a letný čas

V rokoch 1979 až 1982 ukazoval Staromestský orloj letný čas. Prestavenie orloja však vyžaduje mechanický zásah a navyše astroláb by ukazoval polohu Slnka a Mesiace pre iné miesto na Zemi, konkrétne pre 30° východnej dĺžky. Dnes sa prestavuje len čas na malých bočných ciferníkoch a vežových hodinách radnice.

Kalendár

Kalendárna tabuľa

Kalendárna tabuľa od Josefa Mánesa z roku 1865 bola v roku 1880 nahradená kópiou od J. K. Lišky. Na tabuli sú zobrazené alegórie mesiacov s vidieckou a poľnohospodárskou tématikou. Menšie obrázky predstavujú znamenia zverokruhu. Vnútorný obrázok so zlatými hradbami a vežami je stredoveký znak Prahy. Na okraji kruhu je cirkevné kalendárium s menami 365 svätcov a s názvami pevných sviatkov.

Originál Mánesovej kalendárnej tabule je uložený v Múzeu mesta Prahy a jeho miesto zaujíma kópia zhotovená Suchardovým priateľom z detstva, akademickým maliarom Bohumírom Čílom v roku 1946. Bohumil Číla (1895 až 1973) vynikal predovšetkým ako reštaurátor a po roky bol Staromestský orloj reštaurovaný práve ním, neskôr potom jeho dcérou, akademickou maliarkou a reštaurátorkou Bohumírou Míšovou-Čílovou (1932 až 1997).

Nedeľné písmena

Dni v roku sú postupne označené písmenami A až G, ktoré sa cyklicky opakujú. Tieto písmena slúžili k určovaniu nedelí: v každom roku platí určité „nedeľné písmeno“ a všetky ním označené dni sú v tomto roku nedele.

Cisioján

Cisioján je menej známa časť kalendáriá a je umiestnený po vonkajšom obvode kalendárnej tabule orloja. Je to stará mnemotechnická pomôcka pre zapamätaniu si nepohyblivých sviatkov v roku, teda sviatkov významných svätcov. Text cisiojánu je zložený zo slabík mien svätcov a výplnkových slabík medzi nimi. Zložený veršovaný text je síce trochu kostrbatý, ale zrozumiteľný a zapamätateľný. Celý ročný cisioján má 365 slabík (rovnako ako je dní v roku).

Ukážka prepisu decembrovej časti cisiojánu (významné slabiky sú tu kurzívou): Po – sně – hu – Bá – ra – s Mi – ku – lá – šem – šla, v no – ci – Luc – ka – len – pře – dla, – po – vě – děl – To – máš – tre – stán: Na – ro – dil – se – Kri – stus – Pán.

Cisiojány vznikali približne od 12. storočia, v Čechách od 13. storočia, a používali sa až do 17. storočia. S nástupom tlačených kalendárov však ich význam zanikol a takmer upadli v zabudnutiu. O umiestnenie českého cisiojánu na kalendárnej tabuli v roku 1866 sa pričinil Karel Jaromír Erben.

Mechanické figúrky

Apoštoli

Každý deň o 12:00 (s istou toleranciou) sa v dvoch okienkach nad ciferníkom objavuje 12 apoštolov (so svojimi atribútmi). Význam zobrazovania apoštolov nemá s odmeriavaním času žiadnu spojitosť, ich význam je skôr náboženský a pre zaujatie okoloidúcich.

Oproti evanjeliovým počtom dvanástich teda na orloji chýba evanjelista Matúš, jeden z Jakubov (zdroje sa nezhodujú, ktorý) a Judáš Iškariotský, miesto nich sú na ňom svätý Matej, pribraný podľa Skutkov apoštolských miesto Judáša, a svätí Pavol a Barnabáš, ktorí sa apoštolmi stali až v dobe ranného kresťanstva.

Súčasné sošky dvanástich apoštolov vytvoril po roku 1945 sochár a bábkar Vojtěch Sucharda.

Pôvodné sochy apoštolov zhoreli pri požiari radnice v máji 1945. Kedy sa pohyblivé figúrky apoštolov na orloji objavili, nie je presne známe, pretože celý mestský archív toho istého roku taktiež zhorel. Pretože však na vyobrazeniach z roku 1790 sú ešte prázdne okienka, bolo to zrejme v 19. storočí; s istotou sú tieto figúrky na orloji od roku 1866 po veľkej rekonštrukcií. Pôvodné sochy boli duté a vykonávali jednoduchý pohyb natočenia do okienka, tri z nich navyše vykonávali pri pohybe ešte ďalší pohyb; zdvíhanie ruky, vrtenie a prikyvovanie hlavou.

Z Dvanástich apoštolov chýbal sv. Tadeáš, miesto neho bol svätý Pavol.

Drevené sochy

Mimo apoštolov je na orloji ďalších 9 drevených sôch, niektoré konajú drobné pohyby súbežne s pohybom apoštolov.

• Kohút: zakotkodákaním ukončuje predstavenie apoštolov. Soška je pozlátená a je umiestnená v komôrke nad oknami apoštolov. Kotkodákanie je realizované stlačeným vzduchom z mechu, ktorý je hnaný do troch trúbiek, socha kohúta je posledná, ktorá bola na orloj osadená v 19. storočí.
• Márnivec: je pohyblivá socha hornej rady vľavo a pri pohybe si prehliada vlastnú tvár v zrkadle.
• Lakomec: je pohyblivá postava vedľa márnivca, potriasa mešcom a kýva palicou.
• Smrtka (kostlivec): je pohyblivá soška na pravej strane, otáča presýpacie hodiny vyjadrujúce odmeriavanie času života a ťahá za povraz umieráčik, ktorý je umiestnený hore vo vežičke nad orlojom. Umieráčik pred opätovným spúšťaním času zazvoní 73x.
• Turek: soška je považovaná za symbol rozkoše ako neresť.
• Filozof skúmajúci svet
• Archanjel Michal: socha archanjela najprv svojou kópiou ukazovala na platný údaj na kalendárnej tabuli, ale od Mánesovho pootočenia kalendária ukazuje na ukazovateľ v hornej časti ciferníka.
• Astronóm/Hvezdár sledujúci oblohu
• Kronikár zaznamenávajúci udalosti a dejiny