Ubytovanie v blízkosti Staromestská radnica Praha 1

Staromestská radnica (Staroměstská radnice)

Staromestská radnica v Prahe bola založená v roku 1338 (ako prvá v Čechách) na základe privilégia udeleného staromestským mešťanom kráľom Jánom Luxemburským. Tvorí ju komplex niekoľkých domov priliehajúcich k Staromestskému námestiu postupne pripojovaných do jedného celku pre potreby správy Starého Mesta pražského.

Založenie radnice

Historicky prvým domom je nárožný ranogotický dom z konca 13. storočia, ktorý mešťania získali z majetku bohatého kupca Wolfina od Kamene. Dominantou Wolfinova domu je mohutná hranolovitá veža, zvýšená v roku 1364. V tejto veži vybudovala v roku 1381 stavebná huť Petra Parlera gotickú radničnú kaplnku. Na začiatku 15. storočia rovnaká huť pripojila k južnej stene veže stavbu Pražského orloja.

Rozširovanie radnice

Po roku 1360 bol na západnej strane prvého domu pristavaný druhý dom v ktorom bola zriadená radná sieň. Táto sieň s dreveným gotickým stropom dodnes slúži ako obľúbené miesto svadobných obradov. V roku 1458 pražskí konšeli prikúpili tretí dom kožušníka Mikša postavený na románskych základoch.

V rokoch 1805 – 1807 boli na vrchol veže umiestnené nové hodiny a pristavaná ohrada.

Ďalší dom „U kohouta“ bol k radnici pripojený v rokoch 1830 – 1834. V tomto období bolo k radnici pripojené i východné krídlo slúžiace radnici postupne už od 14. storočia. Domy východného krídla však boli čoskoro zbúrané a na ich mieste v rokoch 1838 – 1848 postavili viedenskí architekti Peter von Nobile a Paul Sprenger neogotické krídlo. V roku 1880 bol architektom Baumom novorenesančne prestavaný Mikšov dom.

Požiar radnice

Za Pražského povstania na konci 2. svetovej vojny v máji 1945 slúžila Staromestská radnica ako jedno z ústredí protifašistického odboja. V jej bezprostrednom okolí prebiehali boje medzi povstalcami a nemeckou armádou, ktorých následkom utrpela radnica veľké škody. Požiar zničil novogotické krídlo radnice natoľko, že zostali stáť len obvodové múry. Ťažké škody utrpela pri požiari aj veža a Pražský orloj.

V roku 1947 sa uskutočnila architektonická súťaž, ktorá mala rozhodnúť čo urobiť s obvodovými múrmi novogotického krídla. Nakoniec bolo rozhodnuté múry strhnúť a nechať len jedno krajné pole, ktoré bolo nevyhnutné pre statické zaistenie radničnej veže.

Súťaže na dostavbu radnice

Počas 20. storočia bolo vypísaných niekoľko architektonických súťaží na prestavbu a dostavbu Staromestskej radnice. Prvá súťaž bola vypísaná v dvoch kolách už v rokoch 1899 – 1900. V zadaní bolo, že vtedajšie neogotické krídlo zostane zachované, ale jeho priečelie sa môže zmeniť. Súťaž skončila bez víťaza podobne ako ďalšia podobná súťaž z roku 1905. Víťaza mala až súťaž z roku 1908, ale víťazný návrh nebol nikdy realizovaný. S väčšími či menšími časovými odstupmi potom nasledovali ďalšie súťaže, ktoré si najmä od vojnového požiaru dávajú za cieľ zaplniť priestor po zbúranom novogotickom krídle radnice. Všetky však buď skončili bez víťazov alebo sa víťazné návrhy nerealizovali.

Významné udalosti spojené so Staromestskou radnicou

• 1338 založenie radnice
• 1360 stavba druhého domu
• 1381 dostavba a vysvätenie gotickej radniční kaplnky
• 1410 spustenie Pražského orloja od Mikuláša z Kadane
• 1422 zavraždenie radikálneho vodcu pražskej husitskej chudiny Jana Želivského
• 1458 nákup Mikšovho domu
• 1458 zvolenie Jiřího z Poděbrad za českého kráľa
• 1520 umiestnenie renesančného okna na južné priečelie
• 1621 poprava 27 českých pánov
• 1784 radnica sídlom spojenej pražskej mestskej správy
• 1807 umiestnenie nových hodín na vežu
• 1848 dostavba neogotického krídla
• 1880 prestavba Mikšovho domu
• 1945 požiar veže a vyhoretie novogotického východného krídla

Technické informácie

• Výška veže: 56,59 m
• Šírka veže (južná strana): 8,37 m
• Hĺbka veže (východná strana): 7,91 m
• Šírka radnice: 67,45 m